Mnohopočetné "ja"
Existuje voľná energia a stagnujúca energia. "Ja" je stagnujúca energia. "Ja" je uzol, ktorý musíme rozviazať.
Univerzálny Duch života je energia, ktorá je voľná. Duch nie je "ja." Duša nie je "ja." Fyzické telo nie je "ja."
Je potrebné vedieť, že "ja" je Satan o ktorom sa píše v Biblii. "Ja" je Ahriman Peržanov. "Ja" je zhluk spomienok, túžob, vášní, chutí, strachu, atď.
Žiadna taká vec ako "Vyššie ja" neexistuje. Naše skutočné Bytie presahuje akéhokoľvek predstavy, ktoré máme o "ja." Naše skutočné Bytie je Bytie, a nič viac, než to: Bytie.
Duša je Bytie. Duch je Bytie, ale "ja" nie je ani duša, ani Duch. "Ja" je diabol, a to je všetko.
"Ja" existuje v ľuďoch v mnohopočetnej forme. Tým máme na mysli, že "ja" je légia diablov. Rovnako ako sa skladá voda z mnohých kvapiek, a plameň má mnoho iskier, rovnako tak i "ja" sa skladá z mnohých malých "ja."
Každá túžba je zosobnená malým "ja." Každá chúťka je stelesnená ďalším malým "ja." Sedem smrteľných hriechov je zosobnených siedmimi "ja." Pre každý smrteľný hriech jedno ja; teda dokopy sedem.
Všetky naše zlozvyky, vášne a zlé skutky sú stelesnené malými "ja," ktoré ako celok predstavujú "ja" alebo prevteľujúce sa ego.
To, čo sa prevteľuje, je "ja." "Ja" sa prevteľuje za účelom uspokojiť svoje túžby a splatiť karmu. "Ja" je pôvod bolesti. "Ja" je pôvodom všetkých našich zlých skutkov.
Keď je "ja" zredukované na prach, potom jediná vec, ktorá v nás zostane je naša duša. Prirodzená podstata duše je šťastie. Duša je šťastie.
Je úplne absurdné hľadať šťastie. Šťastie prichádza, keď "ja" je mŕtve. Pokiaľ bude existovať mnohopočetné ja, šťastie bude len ilúziou.
V živote sú príjemné a radostné okamihy, ale šťastie nemôže existovať, ak "ja," nie je zlikvidované.
Keď je "ja" zredukované na prach, potom sa môžeme reinkarnovať na iných, vyspelejších planétach, aby sme mohli naďalej pracovať na svojej vlastnej vnútornej sebarealizácii. Zničenie "ja" prináša naozajstnú slobodu.
Venušania sú naozaj šťastní, pretože oni svoje "ja" zničili. Oni nemajú žiadne "ja."
Venušania nepotrebujú peniaze, pretože nemajú žiadnu túžbu po akumulácii. Po ničom netúžia. Nemajú nenásytnosť. Ich obživa im úplne postačuje. Takéto vedomie je charakteristické pre bytosti, ktoré už nemajú žiadne "ja."
Na Venuši nie sú nutní úradní činitelia, pretože tam nie je žiadne násilie. Iba "ja" je násilné. Taktiež tam nie je žiadna vláda, pretože každý občan vie, ako sa ovládať sám.
Keď sa zničí "ja," každý občan sa stáva vládou samou o sebe. Potom, za takýchto podmienok, kto by potreboval vládnuť?
Na Venuši neexituje individuálna rodina. Všetci Venušania tvoria jednu veľkú rodinu. To je možné len vďaka tomu, že zničili hrozné mnohopočetné ja.
"Ja" je to, čo nazývame svojou rodinou, svojim domom, svojim majetkom, svojou sexuálnou žiadostivosťou, svojou rozhorčenosťou, svojimi túžbami, svojimi vášňami, svojimi spomienkami, atď.
"Ja" pokračuje v našich potomkov. "Ja" je moja rasa, môj národ, moja spoločenská trieda, moje peniaze, moja rodina, moja dedičnosť, atď.
"Ja" je naše podvedomie. Keď je "ja" zničené, naše podvedomie sa stane vedomým.
Musíme zničiť naše "ja," aby sme naše podvedomie urobili vedomé. Iba zničením nášho "ja," môžeme urobiť naše podvedomie vedomé.
Keď sa podvedomie stane vedomým, problém astrálnej projekcie sa vyrieši. Keď sa naše podvedomie stane vedomým, potom si už nemusíme lámať hlavu s astrálnou projekciou, pretože zatiaľ čo naše fyzické telo bude spať, my budeme vo vnútorných svetoch po celú dobu úplne pri vedomí.
V dnešnej dobe je ľudstvo na deväťdesiat sedem percent podvedomé a iba na tri percentá vedomé. Naším cieľom je byť sto percent pri vedomí.
Obyvatelia Venuše sú úplne sto percent pri vedomí. Ľudstvo Venuše zničilo svoje 'ja.'
"Ja" môže byť zničené len prostredníctvom dôkladného kreatívneho pochopenia. So skalpelom sebakritiky musíme urobiť seba-pitvu tohto "ja."
Namiesto kritizovania ostatných, musíme kritizovať sami seba. Praktický život je zrkadlom, v ktorom sa môžeme vidieť úplne celý, tak, ako sme.
Keď je naša myseľ v stave ostražitého vnímania, vtedy môžeme ľahko odhaliť svoje psychické poruchy pri komunikácii s ostatnými ľuďmi, pretože vtedy sa objavujú spontánne.
Pri komunikácii s našimi susedmi, priateľmi, spolupracovníkmi, manželkou, deťmi, manželom, atď., je úžasné sledovať, ako naše chyby vychádzajú na povrch, a ak sme v strehu a bdelí ako strážca v čase vojny, tak je celkom zrejmé, že ich dokážeme potom vidieť tak, ako sú.
Ľudské interakcie prinášajú sebapoznanie, keď sme v stave ostražitého vnímania.
Akákoľvek objavená psychická chyba, musí byť intelektuálne analyzovaná. Ale intelekt nie je všetko. Intelekt je len zlomok mysle.
My musíme ísť hlbšie. Musíme preskúmať naše podvedomie, aby sa zistilo, čo je najvnútornejšou hlavnou pohnútkou našich chýb. Podvedomie môžeme skutočne preskúmať iba prostredníctvom veľmi hlbokej meditácie.
Keď sme úplne pochopili psychologickú chybu, "ja," ktoré túto chybu zosobňovalo sa rozpadne. To je spôsob, ako z okamihu na okamih postupne umierame.
Čo potrebujeme, je mystická smrť. Potrebujeme smrť 'ja.' Pripomeňme si, že každý z nás má vnútri légiu diablov. Touto légiou diablov je samozrejme "ja."
Vo vnútri každého človeka existuje telo túžby, a v tomto tele túžob sa nachádza mnohopočetné ja.
Toto mnohopočetné ja úboho mrhá Esenciou, t.j. "surovým základom," podstatou Duše. "Ja" mrhá drahocennou Esenciou Duše v atómových výbuchoch hnevu, chamtivosti, sexuálnej žiadostivosti, pýchy, lenivosti, obžerstva, atď.
Tým ako zomiera "ja," sa akumuluje Esencia, a z tejto naakumulovanej Esencie sa napokon stáva Duša. Potrebujeme, aby toto "ja" zomrelo. To, čomu hovoríme šťastie, to, čomu hovoríme Duša, je to jediné, čo v nás musí prežívať. Keď "ja" zomrie, skončí sa karma, a my sa vlastne stávame slobodný.
Vnútorné rozpory každého človeka, sú kvôli mnohopočetnému ja. Pozrime sa na niekoľko príkladov:
"Idem si prečítať noviny," hovorí "ja" intelektuálneho centra. "Ja nechcem čítať. Ja sa chcem bicyklovať, "hovorí" ja "motorického centra. "Milujem túto ženu," hovorí "ja" emocionálneho centra. "Vôbec ju nemilujem. To, čo chcem sú peniaze, "hovorí" ja "intelektuálneho centra. "Do čerta s tým všetkým. Idem sa najesť, "hovorí" ja "trávenia. "Fakt sa chcem poriadne napráskať," hovorí "ja" obžerstva. "Prisahám vernosť gnóze," hovorí emocionálne "ja." "Do čerta s gnózou," hovorí intelektuálne "ja" hnevu. "Je lepšie nahrabať peniaze," hovorí "ja" chamtivosti. "Ja sa pridám k dajakej inej inštitúcii, takej, ktorá je lepšia ako gnóza," hovorí "ja" zvedavosti.
Takto vlastne nemáme žiadnu individualitu. Ešte sme sa nezindividualizovali. Zatiaľ sme len légia diablov. Keď je "ja" zlikvidované, to, čo v nás zostáva je individualita, čiže zindividualizovaná duša.
Venušania sú ozajstní posvätní jedinci. Nemajú žiadne 'ja.' Venušania sú naozaj dokonalé ľudské bytosti. My pozemšťania sme intelektuálne zvieratá. My nemáme žiadnu skutočnú individualitu.
V priebehu rokov sme videli mnoho ľudí, ako pred oltárom prisahali vernosť gnóze, no za nejaký čas sa pridali k inej inštitúcii a potom sa vyhlasovali za nepriateľov gnózy.
Je to preto, že takýto ľudia nemajú individualitu. "Ja," ktoré je v danom okamihu nadšené gnózou, je neskôr nahradené ďalším "ja," ktoré gnózu neznáša.
Ľudské bytosti zatiaľ nemôžu mať nepretržitosť účelu, pretože nemajú individualitu. Každá ľudská bytosť je légia diablov, a každý diabol má svoj vlastný pohľad, predstavy, názory, atď.
Ľudská bytosť je nedokončená bytosť. Stále nemá Bytie. Iba Bytie nám dáva skutočnú individualitu.